Mesiac marec máme už od školských čias zapísaný v pamäti ako mesiac knihy. Už tradične ho spájame nielen s príchodom jari, ale i mesiacom knihy. Kniha, najväčší priateľ človeka od vynálezu kníhtlače patrí medzi neodmysliteľných spoločníkov mladých, či starých.
Niekto má rád obrázkové knihy o zvieratkách, rozprávky, bájky, povesti, o prírode, či príbehy zo života, knihy zo sveta vedy a techniky, cestopisy a životopisy, dobrodružné knihy, atlasy či encyklopédie. Iní majú radi verše a poéziu.
Hoci dnes už málokto vie, že kniha má v marci svoj sviatok, my sme si to pripomenuli. Aj v dnešnej dobe je potrebné deti naučiť, že je dôležité, aby uprednostnili klasické knihy pred počítačom a televízorom.
Pri pátraní, prečo sa marec už roky pripomína ako mesiac knihy, sme sa dopracovali k známej a zaujímavej postave slovenskej histórie, ktorou bol – Matej Hrebenda Hačavský.
Tento legendárny šíriteľ slovenskej a českej knihy a tým aj osvety a vzdelanosti sa narodil aj zomrel v marci. Hoci bol slepý, natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. Putoval po Gemeri, Malohonte až do Viedne, zbieral staré rukopisy. Medzi slovenských vlastencov roznášal nové slovenské a české knihy. Zaslúžil sa týmto rozvíjanie slovenského národného povedomia.
Rozširovaním obľúbených kalendárov, šlabikárov a kníh sa zaslúžil, že aj nevzdelaní a chudobní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej.
Marec – mesiac knihy bol prvýkrát vyhlásený v roku 1955. Dnes úlohu Mateja Hrebendu plnia knižnice, ktoré sprístupňujú svoje knižné fondy čitateľom po celý rok.
Aj v našej škole sa v marci pracuje s knihami viac ako inokedy. Žiaci navštevujú školskú a okresnú knižnicu, chystajú projektové vyučovanie, besedu o knihe – spoločné čítanie žiakov v školskej knižnice, hrajú bábkové divadlo ....
S pozdravom
Ing. Mária Janičkovičová
triedna učiteľka 8.roč.
